PANČEVO – mesto príležitostí

Mesto Pančevo sa nachádza na juhu Vojvodiny, len 18 km od Belehradu a predstavuje administratívne, hospodárske a kultúrne centrum južného Banátu. Rozkladá sa na ploche 755 km2 a zahrňuje 9 ďalších osád: Banatsky Brestovec, Banatsko Novo Selo, Glogoň, Dolovo, Ivanovo, Jabuku, Kačarevo, Omoljicu a Starčevo. Výborná geografická poloha Pančevo sa vyznačuje výstupom na tri rieky, Koridor 7 (Dunajská transverzála), ako aj bezprostrednou blízkosťou ku Koridoru 10 a medzinárodnému letisku Nikola Tesla.
Mesto na sútoku Tamiša s Dunajom sa spomína od 9. storočia pod názvami: Bansif, Panuka, Panusca, Panoca, Pancsova, Pantschowa a Panzova. Bývalá Panuka vyrástla na základoch opevnenia, ktoré vybudovali Trákovia a Rimania, a zničili Rakúšania v polovici 18. storočí. Mesto sa, po vyhnatí Turkov z Banátu, stalo súčasťou Rakúskej ríše ako autonómna oblasť Tamišský Banát. V roku 1794 sa stáva slobodným mestom, a prísne pravidlá vojenského života ustupujú miesto rozvoju urbanizmu, remeselníctva, obchodu a kultúry. V Pančevo koncom 19. storočia existujú dva pravoslávne kostoly a po jeden katolícky, evanjelický a reformátorský, rumunsko-pravoslávna modlitebnica a židovská modlitebnica, ako aj Gymnázium a ešte päť škôl. Koncom 18. a na začiatku 19. storočia formujú sa mestské námestia a vzniká historické jadro Pančeva, ktoré predstavuje aj terajšie centrum mesta. V tej dobe občanky a občania všetkých národov a náboženstiev zakladajú rôzne združenia, vrátane Streleckej družiny (1813) a Pančevského srbského kostolného spevokolu (1838), ktoré existujú dodnes. V roku 1869 založené boli i noviny Pančevac – v súčasnosti najstarší týždenník na Balkáne. Koncom 19. storočia Pančevo sa železničnými traťami spája s Bečkerekom a Vršcom, zároveň sa reguluje tok Tamiša, a všetko to prispieva k rozvoju priemyslu a obchodu. V povojnovom období vzhľad mesta menia rýchlená industrializácia a mechanický príliv obyvateľstva.
Podľa údajov zo Sčítania obyvateľstva z roku 2011 žilo v Pančeve 123.144 obyvateľov, z ktorých 79 % boli Srbi, 3,69 % Macedónci, 2,77 % Maďari, 2,57 % Rumuni, 1,71 % Rómi a 1,15% Slováci, a príslušníci ešte asi 20 rôznych národov tvorili menej ako 1 % celkového etnického zloženia mesta.
Pančevo má veľmi bohaté kultúrne a priemyselné dedičstvo. Okrem iného, ​​v meste sú tri pamatníky, ktoré Ministerstvo kultúry vyhlásilo za nehnuteľné kultúrne pamiatky mimoriadného významu: Preobraženský kostol, kláštor Vojlovica a archeologické nálezisko Mesto v Starčeve. V centre Pančeva sa nachádza najstaršia priemyselné budova vo Vojvodine – pivovar z roku 1722. Objekty, ktoré svedčia o priemyselnom dedičstve sú zoskupené pozdĺž toku Tamiša, medzi ktoré, okrem iných, patria: areál Veifertovho pivovaru, Červený sklad, vodárenská veža, parný mlyn, Svilara (Hodvábka). V druhej vlne industrializácie, medzi dvomi svetovými vojnami, vznikajú Továreň na žiarovky Tesla, Továreň na ploché sklo, Továreň na lietadlá Utva, zatiaľ čo v tretej, najdôležitejšej vlne, v druhej polovici minulého storočia, otvorili tri veľké továrne: Rafinériu, Dusíkáreň a Petrochémiu. Vďaka výhodnej geostrategickej polohe mesta, priemysel Pančeva, aj napriek všetkym ťažkostiam, ktoré priniesla moderná éra, aj naďalej má vyhliadky na rozvoj.
Pančevo získalo štatút mesta dňa 29. 12. 2007, a lokálnu samosprávu tvoria Zhromaždenie, primátor, Mestská rada a Mestská správa. Uvedením do prevádzky Mestského servisného centra, roku 2009, Mestská správa umožnila občankám a občanom a právnickým osobám uskutočňovať svoje potreby kvalitnejším, účinnejším a modernejším spôsobom. V záujme pestovania medzinárodnej spolupráce, mesto Pančevo podpísali memorandum o zbrataní so 14. zahraničnými mestami, a najintenzívnejšia spolupráca prebieha s Provincia di Ravenna.
Mesto je rozpoznateľné podľa bohatého kultúrného života, ktorý sa odzrkadľuje v činnosti 15 kultúrnych inštitúcií, ako v organizácii viac než 40 kultúrnych udalostí ročne. Pančevo je považované aj za mesto športu, pretože bolo vždy chýrečné podľa svojich športových velikánov.