{"id":22085,"date":"2014-07-17T11:14:33","date_gmt":"2014-07-17T09:14:33","guid":{"rendered":"http:\/\/demo.pancevo.rs\/?page_id=22085"},"modified":"2018-02-09T07:34:30","modified_gmt":"2018-02-09T06:34:30","slug":"pancevo-mesto-prilezitosti","status":"publish","type":"page","link":"https:\/\/www.pancevo.rs\/sk\/","title":{"rendered":"PAN\u010cEVO \u2013 mesto pr\u00edle\u017eitost\u00ed"},"content":{"rendered":"
\n

PAN\u010cEVO \u2013 mesto pr\u00edle\u017eitost\u00ed<\/h2><\/span>
<\/div><\/div><\/div>\n

Mesto Pan\u010devo sa nach\u00e1dza na juhu Vojvodiny, len 18 km od Belehradu a predstavuje administrat\u00edvne, hospod\u00e1rske a kult\u00farne centrum ju\u017en\u00e9ho Ban\u00e1tu. Rozklad\u00e1 sa na ploche 755 km2 a zahr\u0148uje 9 \u010fal\u0161\u00edch os\u00e1d: Banatsky Brestovec, Banatsko Novo Selo, Glogo\u0148, Dolovo, Ivanovo, Jabuku, Ka\u010darevo, Omoljicu a Star\u010devo. V\u00fdborn\u00e1 geografick\u00e1 poloha Pan\u010devo sa vyzna\u010duje v\u00fdstupom na tri rieky, Koridor 7 (Dunajsk\u00e1 transverz\u00e1la), ako aj bezprostrednou bl\u00edzkos\u0165ou ku Koridoru 10 a medzin\u00e1rodn\u00e9mu letisku Nikola Tesla.<\/p>\n

Mesto na s\u00fatoku Tami\u0161a s Dunajom sa spom\u00edna od 9. storo\u010dia pod n\u00e1zvami: Bansif, Panuka, Panusca, Panoca, Pancsova, Pantschowa a Panzova. B\u00fdval\u00e1 Panuka vyr\u00e1stla na z\u00e1kladoch opevnenia, ktor\u00e9 vybudovali Tr\u00e1kovia a Rimania, a zni\u010dili Rak\u00fa\u0161ania v polovici 18. storo\u010d\u00ed. Mesto sa, po vyhnat\u00ed Turkov z Ban\u00e1tu, stalo s\u00fa\u010das\u0165ou Rak\u00faskej r\u00ed\u0161e ako auton\u00f3mna oblas\u0165 Tami\u0161sk\u00fd Ban\u00e1t. V roku 1794 sa st\u00e1va slobodn\u00fdm mestom, a pr\u00edsne pravidl\u00e1 vojensk\u00e9ho \u017eivota ustupuj\u00fa miesto rozvoju urbanizmu, remeseln\u00edctva, obchodu a kult\u00fary. V Pan\u010devo koncom 19. storo\u010dia existuj\u00fa dva pravosl\u00e1vne kostoly a po jeden katol\u00edcky, evanjelick\u00fd a reform\u00e1torsk\u00fd, rumunsko-pravosl\u00e1vna modlitebnica a \u017eidovsk\u00e1 modlitebnica, ako aj Gymn\u00e1zium a e\u0161te p\u00e4\u0165 \u0161k\u00f4l. Koncom 18. a na za\u010diatku 19. storo\u010dia formuj\u00fa sa mestsk\u00e9 n\u00e1mestia a vznik\u00e1 historick\u00e9 jadro Pan\u010deva, ktor\u00e9 predstavuje aj teraj\u0161ie centrum mesta. V tej dobe ob\u010danky a ob\u010dania v\u0161etk\u00fdch n\u00e1rodov a n\u00e1bo\u017eenstiev zakladaj\u00fa r\u00f4zne zdru\u017eenia, vr\u00e1tane Streleckej dru\u017einy (1813) a Pan\u010devsk\u00e9ho srbsk\u00e9ho kostoln\u00e9ho spevokolu (1838), ktor\u00e9 existuj\u00fa dodnes. V roku 1869 zalo\u017een\u00e9 boli i noviny Pan\u010devac \u2013 v s\u00fa\u010dasnosti najstar\u0161\u00ed t\u00fd\u017edenn\u00edk na Balk\u00e1ne. Koncom 19. storo\u010dia Pan\u010devo sa \u017eelezni\u010dn\u00fdmi tra\u0165ami sp\u00e1ja s Be\u010dkerekom a Vr\u0161com, z\u00e1rove\u0148 sa reguluje tok Tami\u0161a, a v\u0161etko to prispieva k rozvoju priemyslu a obchodu. V povojnovom obdob\u00ed vzh\u013ead mesta menia r\u00fdchlen\u00e1 industrializ\u00e1cia a mechanick\u00fd pr\u00edliv obyvate\u013estva.<\/p>\n

Pod\u013ea \u00fadajov zo S\u010d\u00edtania obyvate\u013estva z roku 2011 \u017eilo v Pan\u010deve 123.144 obyvate\u013eov, z ktor\u00fdch 79 % boli Srbi, 3,69 % Maced\u00f3nci, 2,77 % Ma\u010fari, 2,57 % Rumuni, 1,71 % R\u00f3mi a 1,15% Slov\u00e1ci, a pr\u00edslu\u0161n\u00edci e\u0161te asi 20 r\u00f4znych n\u00e1rodov tvorili menej ako 1 % celkov\u00e9ho etnick\u00e9ho zlo\u017eenia mesta.<\/p>\n

Pan\u010devo m\u00e1 ve\u013emi bohat\u00e9 kult\u00farne a priemyseln\u00e9 dedi\u010dstvo. Okrem in\u00e9ho, \u200b\u200bv meste s\u00fa tri pamatn\u00edky, ktor\u00e9 Ministerstvo kult\u00fary vyhl\u00e1silo za nehnute\u013en\u00e9 kult\u00farne pamiatky mimoriadn\u00e9ho v\u00fdznamu: Preobra\u017eensk\u00fd kostol, kl\u00e1\u0161tor Vojlovica a archeologick\u00e9 n\u00e1lezisko Mesto v Star\u010deve. V centre Pan\u010deva sa nach\u00e1dza najstar\u0161ia priemyseln\u00e9 budova vo Vojvodine \u2013 pivovar z roku 1722. Objekty, ktor\u00e9 sved\u010dia o priemyselnom dedi\u010dstve s\u00fa zoskupen\u00e9 pozd\u013a\u017e toku Tami\u0161a, medzi ktor\u00e9, okrem in\u00fdch, patria: are\u00e1l Veifertovho pivovaru, \u010cerven\u00fd sklad, vod\u00e1rensk\u00e1 ve\u017ea, parn\u00fd mlyn, Svilara (Hodv\u00e1bka). V druhej vlne industrializ\u00e1cie, medzi dvomi svetov\u00fdmi vojnami, vznikaj\u00fa Tov\u00e1re\u0148 na \u017eiarovky Tesla, Tov\u00e1re\u0148 na ploch\u00e9 sklo, Tov\u00e1re\u0148 na lietadl\u00e1 Utva, zatia\u013e \u010do v tretej, najd\u00f4le\u017eitej\u0161ej vlne, v druhej polovici minul\u00e9ho storo\u010dia, otvorili tri ve\u013ek\u00e9 tov\u00e1rne: Rafin\u00e9riu, Dus\u00edk\u00e1re\u0148 a Petroch\u00e9miu. V\u010faka v\u00fdhodnej geostrategickej polohe mesta, priemysel Pan\u010deva, aj napriek v\u0161etkym \u0165a\u017ekostiam, ktor\u00e9 priniesla modern\u00e1 \u00e9ra, aj na\u010falej m\u00e1 vyhliadky na rozvoj.<\/p>\n

Pan\u010devo z\u00edskalo \u0161tat\u00fat mesta d\u0148a 29. 12. 2007, a lok\u00e1lnu samospr\u00e1vu tvoria Zhroma\u017edenie, prim\u00e1tor, Mestsk\u00e1 rada a Mestsk\u00e1 spr\u00e1va. Uveden\u00edm do prev\u00e1dzky Mestsk\u00e9ho servisn\u00e9ho centra, roku 2009, Mestsk\u00e1 spr\u00e1va umo\u017enila ob\u010dank\u00e1m a ob\u010danom a pr\u00e1vnick\u00fdm osob\u00e1m uskuto\u010d\u0148ova\u0165 svoje potreby kvalitnej\u0161\u00edm, \u00fa\u010dinnej\u0161\u00edm a modernej\u0161\u00edm sp\u00f4sobom. V z\u00e1ujme pestovania medzin\u00e1rodnej spolupr\u00e1ce, mesto Pan\u010devo podp\u00edsali memorandum o zbratan\u00ed so 14. zahrani\u010dn\u00fdmi mestami, a najintenz\u00edvnej\u0161ia spolupr\u00e1ca prebieha s Provincia di Ravenna.<\/p>\n

Mesto je rozpoznate\u013en\u00e9 pod\u013ea bohat\u00e9ho kult\u00farn\u00e9ho \u017eivota, ktor\u00fd sa odzrkad\u013euje v \u010dinnosti 15 kult\u00farnych in\u0161tit\u00faci\u00ed, ako v organiz\u00e1cii viac ne\u017e 40 kult\u00farnych udalost\u00ed ro\u010dne. Pan\u010devo je pova\u017eovan\u00e9 aj za mesto \u0161portu, preto\u017ee bolo v\u017edy ch\u00fdre\u010dn\u00e9 pod\u013ea svojich \u0161portov\u00fdch velik\u00e1nov.<\/p>\n

Pogledajte bro\u0161uru sa informacijama o zapo\u0161ljavanju dr\u017eavljana Republike Srbije u Slova\u010dkoj Republici koju je izdalo Ministarstvo za rad, socijalna pitanja i porodicu Slova\u010dke Republike:<\/p>\n