Pančevská osada Banatsko Novo Selo alebo Satu Nou, nachádza sa 18 kilometrov severovýchodne od Pančevo. Podľa názoru väčšiny autorov zaoberajúcich sa históriou tohto malebného mesta, ono existuje už 250 rokov a vzniklo v roku 1765, na magistrálnej a strategicky dôležitej ceste Pančevo – Vršac – Temešvár. Avšak, v niektorých dokumentoch z viedenských archívov a v knihách iných historikov môžno nájsť aj údaj, že rok založenia tejto dediny je predsa 1762.
Ešte pred vznikom dnešnej dediny Banatsko Novo Selo, na tom mieste alebo v jeho bezprostrednej blízkosti existovali niektoré osídlenia. Totiž v desaťročiach po prechode Banata pod habsburgskú vládu (1718), na ceste medzi Pančevom a Alibunarom, nachádzali sa poštová stanica a studňa. O niekoľko kilometrov ďalej, smerom k Dolovu, na mieste zvanom Veľká dolina (Valea Mare), v rokoch 1753/54 vznikla osada s niekoľko desiatok prevažne srbských domácností, ktoré neskoršie presídlili práve na cestu vedľa vyššie uvedenej studne a pošty. Novovzniknutú osadu nazvali Novo Selo čiže Satu Nou. Ona spočiatku patrila do Pančevskému dištriktu, a na začiatku roka 1765, kde rok predtým bola stanovená Banátska vojenská hranica, táto osada bola premenená na hraničiarsku osadu a patrila 12. nemecko-banátskej regimente so sídlom v Pančeve. Jej štvorcový tvar, s 10. uliciami v jednom smere a 10. krížnymi uliciami, s len niekoľkými slepými uličkami, svedčí o tom, že práve výstavbu osady striktne a strategicky plánovali vojenské vrchnosti. Spočiatku osada mala asi 150 domácností, a trochu neskôr, v roku 1767, tu sa osídľujú nové rodiny, predovšetkým rumunské, ktoré prišli z dediny Zeldoš, neďaleko od Crepaje, zo stredných a vzdialených severovýchodných častí Banátu a z hornatých krajov dnešného Rumunska. Vojenské vrchnosti dodatočne upevňujú túto osadu, takže do osady pribudlo ešte asi 150 nových domácností. Takže Novo Selo, od samého začiatku svojej existencie bolo osídlené zmiešaným – rumunským a srbským obyvateľstvom, s viac ako 300 postavených domov, už vtedy patrilo medzi najväčšie osady v okolí Pančeva. Kolonizácia Rumunov pokračovala a neskôr, až do konca 18. storočia. Na druhej strane, v nedávnej dobe – v období medzi dvomi vojnami, ako aj po druhej svetovej vojne, do osady Novo Selo migruje veľké množstvo Srbov z Bosny, Čiernej Hory a iných častí bývalej Juhoslávie.
Podľa ščítania ľudu z roku 2011. godine u Banatskom Novom Sele žilo 6.686 stanovnika, medzi ktorými bolo 4.630 Srbov (69,25 %) a 1.555 Rumuna (23,26 %). Na treťom mieste boli Romi s 152 obyvateľmi (2,27 %), kým ostatní – Maďari, Macedónci, Čierhohorci, Chorváti, Slováci, Rusi, Nemci, Bulhari a Goranci, v etnickom zložení osady účinkovali s menej od jednej tretiny percenta.
Banatsko Novo Selo je typická vojvodinská dedina širokých ulíc, s domami obklopenými rozľahlými záhradami, pred ktorými sú lavičky a kvety, a hambármi (stodoly), v ktorých sa žltne kukurica. Jednou z charakteristík tejto dediny, ktorá je dnes patrí k najväčším v regióne, sú určite staré budovy. Budova Miestneho spoločenstva, postavená roku pred oficiálnym vznikom dediny, je jednou z najstarších v regióne, a preto je zaradená do programu ochrany Ústavu ochrany kultúrnych pamiatok Vojvodiny. Okrem nej, existovali aj budovy Hornej a Dolnej školy, ktoré zničil zub času. Osadu tiež zdobia aj dva monumentálne pravoslávne kostoly: rumunský, z roku 1805, a srbský, z roku 1877. Tu sa nachádzajú aj stará železničná stanica z roku 1896, pamätná fontána na počesť vojakov padlých v národnooslobodzovacom boji, pamätník na počesť oslobodenia osady, kríž-ochranca pri vchode do mesta… Osada disponuje všetkým, čo je potrebné pre život moderného človeka: má základnú školu, materskú školu, Dom kultúry a knižnicu s približne 9.000 titulov, ambulanciu, poštu, detské ihrisko a veľké množstvo kaviarní.
To, podľa čoho sú známy Novoselčania, bez ohľadu či majú srbský alebo rumunský pôvod, je isteže pestovanie vlastnej kultúry a tradície, takže sa osada môže pochváliť impozantným počtom udalostí a kultúrnych programov. Iba v miestnom Dome kultúry 3. Októbra, založenom v roku 1958, sa realizuje 50-60 kultúrnych podujatí v priebehu roka. Uskutočňujú sa koncerty, literárne večierky a divadelné predstavenia, a koncom roka 2014 v rámci tejto ustanovizne bola otvorená aj galéria, v ktorej sa striedajú rôzne výstavy. V Dome kultúry roky aktívne a úspešne pôsobia nasledovné odbočky: ľudový orchester a folklórny súbor, a v poslednej dobe existuje aj baletná odbočka. Viac ako tri a pol desaťročia úspešne pôsobila aj divadelná odbočka. V Národnom orchestri hrá asi 25 hudobníkov, ich zloženie je zmiešané – sú rovnomerne zastúpení aj Srbi aj Rumuni. Orchester už desať rokov získáva mnoho rôznych ocenení v našej krajine a aj v zahraničí, a je považovaný za jeden z najlepších orchestrov tohto druhu v Srbsku. Folklórny súbor počíta asi 150 detí, tiež zmiešaného pôvodu. Aj oni sa môžu pochváliť celým radom ocenení na početných prehliadkach a festivaloch doma a v zahraničí. Úspešne pôsobia ešte dva kultúrno- umelecké spolky: DAK a Dr. Radu Flora. Veľkým prínosom do kultúrneho života v osade v priebehu mnohých rokov bolo i pôsobenie Alternatívneho kultúrneho klubu (AKK), ktorý bol založený v roku 2000. V klube sa uskutočňovali tribúny, premiéry, výstavy, večierky a rokenrol žúry a koncerty, a klub zastrešoval prácu mnohých odbočiek: literárnej, hudobnej, ekologickej, video a foto, športovej, potom rokenrol dielne, detskej dielne pre módnych návrhárov, rovnako ako aj Klubu milovníkov zvierat. Istotne najpozoruhodnejšia bola práca komiksovej odbočke AKK, a komiksoví kresliči z Nového Sela boli veľmi úspešní na početných festivaloch. AKK bol usporiadateľom i Regionálneho festivalu alternatívnej kultúry Refrakt.
Ústredná udalosť v dedine je určite dedinská oslava Duhovi, keď sa uskutočňuje tradičná Fiákriáda, organizovaná miestnym jazdeckym klubom Budúcnosť. Oslava Duhovi trvá niekoľko dní s bohatým kultúrnym a umeleckým programom a celým radom športových súťaží. Dedina je už po dve desaťročia známa aj medzinárodným bridžovým turnajom, a v posledných rokoch začali organizovať ešte niekoľko podujatí, ktoré priťahujú stále viac účastníkov a návštevníkov. V júni sa dedina stáva Malou Gučou, keďže sa od roku 2007, v organizácii Združenia Banátska trubka a Amatérskej hudobnej spoločnosti Tineretu, koná tradičný festival Banátska trubka – Trompeta Banatana, ktorá zoskupuje niekoľko stovák najlepších trubkárov zo srbského a rumunského Banátu a viacnásobný počet hostí zo Srbska a Rumunska. Na festivale, samozrejme vynikajú aj same novoselske dychové orchestre (fanfary) – Tineretu a Kultura. Gastronómov najmä priťahuje Bangul alebo Gulašiáda – súťaž vo varení banátskeho hovädzieho guláša, ktorú od roku 2011, každoročne v júli, organizuje Združenie Banátsky trojuholník. Traktoriáda existuje od roku 2013, koná sa v júli a je venovaná hlavne poľnohospodárom. Toto podujatie organizuje Združenie Novoselskí roľníci, a počas jeho priebehu sa uskutočňujú aj rôzne prednášky z oblasti poľnohospodárstva, predajná výstava nových a ojazdených traktorov a strojov ale aj neobvyklé súťaže, ako je jazda s prívesom v spätnom chode, tímové ťahanie traktorov alebo prevrácania traktorovej gumy. Motocyklisti sa už niekoľko posledných rokov, na začiatku augusta, zhromažďujú na motocyklistickom žúre v tejto dedine a tešia sa rokovým koncertom. Keď ide o hudbu istotne treba spomenúť aj rumunský cirkevný spevácky zbor, založený v roku 1870, ktorý je ešte stále aktívny. Od roku 1866 do roku 1980 tam existoval aj srbský cirkevný spevácky zbore, ktorý bol najstaršou kultúrnou inštitúciou v dedine.
Hodnotné hmotné dôkazy o vývoji dediny za dve a pol storočia existencie udržuje pamätná miestnosť, ktorá sa nachádza v pomocnej budove Domu kultúry. Toto svojrázne etno múzeum bolo otvorené v roku 2002. Novoselčania sa hrdia aj starými združeniami – hasičským, ktoré založili v roku 1866 a poľovníckym, ktoré založili v roku 1894, ale aj tými, ktoré vznikli v poslednej dobe, ako čo sú: Združenie žien Novoselčanky (Boboacele), pod ktorého záštitou sa kreatívne ženy zaoberajú výrobou ručných prác, ktoré potom predávajú na výstavách humanitného charakteru alebo Združenie občanov Naše NOVO selo, ktoré združuje mladých nadšencov medzi 20 a 30 rokov, ktorého cieľom je, dobrovoľníckou prácou skrášliť svoju dedinu a zveľadiť život v nej. Informovanosť v dedine je na vynikajúcej úrovni, pretože tam celé desaťročia vychádza niekoľko časopisov v srbskom a rumunskom jazyku, ako sú Naše noviny plus, Foaia Bobocilor a Renaserea.
Banátske Novo Selo sa môže hrdiť aj vyvinutým športovým životom, ktorý je výstavbou modernej haly, s kapacitou až 1.000 divákov, pozdvihnutý na ešte vyššiu úroveň. Predchodca dnešného futbalového klubu Sloga (Jednota) je klub Soko (Sokol) z roku 1929, a v dedine existujú aj basketbalový klub, ženský volejbalový klub, karate a šachový klub. Z Banátskeho Noveho Sela je aj slávny basketbalista, bývalý reprezentant našej krajiny Milenko Topić.